V prvej útočnej formácii na nadchádzajúcich Zimných olympijských hrách v Soči sa vo farbách slovenskej hokejovej reprezentácie predstaví Soči - voči trio útočných, ale aj útočne ladených útočníkov, ktorí hrajú útočných štýlom útočného hráča hlavne v útočnom pásme nemenej útočného súpera, ktorý sa nám v ojedinelých útočných výpadoch snaží útočne vyrovnať.
Nakoniec to celkom neplánovane, ale o to zaujímavejšie bude pán hokejový tréner a pýcha národa, pán prelietavý, raz červený, raz "pánbožkom" pohladený a ovplyvnený Róbert Fico, už pomaly ale isto aj legenda hokeja a asi už aj futbalu, ale aj veľký "riešič" osobných sporov, ktorý dokáže spory vyriešiť za päť minút, len sa mu už rok a pol nechce, a teda človek, ktorému v podstate absolútne nič nevadí - Miro Šatan a kandidát za prezidenta, síce českého, ale predsa, pán Vladimír Vujtek.
Takto si to predstavuje podľa posledných prieskumov, priesmykov, úskaliniek a úbočí väčšina nadšených Slovákov, ktorým už prepína zo všetkých tých správ v novinách, televízii a kalkulačkách. Veď už druhý mesiac sú obmedzené len a len a len a len na prezidentských kandidátov a našich hokejových reprezentatantov, respektíve na nenominovanie pána "zrazu dokonalého".
Na všetky tieto pseudodôležité správy dohliada najnovšia a skoro najmladšia "tichá voda", ktorá úspešne brehy myje, ba priam obmýva, jeden z ďalších prezidenstkých kandidátov, pán Procházka. Či on je tiež v širšej nominácii na olympijský turnaj? Keď ja už ani neviem...
Podľa môjho názoru by mohol pokojne vytvoriť štvorbob ešte s tromi ďalšími kandidátmi na prezidenta, prípadne aj so Šatanom (mne je to v podstate jedno) a vytvorili by tak konkurenciuschopnosť aspoň v tomto nezáživnom športe. Týmto krokom by sa vyriešilo vlastne celkom veľa vecí a problémov, kandidátov by bolo už len okolo šesťdesiatosem, čím by sa minulo menej papiera, komisia by zjedla menej polopokazených chlebíčkov a ľudia by mali konečne väčší prehľad...Alebo nemali?
Vrátim sa k pánovi Procházkovi, ten sa mi veľmi "páči", ako sa zrazu dokáže úspešne a bez okolkov vyjadrovať ku každému problému, ktorý obletí naše malé Slovensko, či už v bulvárnych denníkoch, prípadne aj v mienkotvorných toaletných papieroch. Donedávna, i keď za svoj život už dokázal celkom dosť, vedelo o ňom veľmi málo ľudí a zvieratiek, včetne mňa, ale teraz sa počtom názorov a komentárov blíži k počtom zhliadnutí facebookovského profilu samotného Buddhu.
Byť silou mocou prezident može byť ale v konečnom dôsledku na škodu a nakoniec sa to môže obrátiť proti nemu. Je síce mladší, mladšieho sme ešte nemali, i keď Ivko si o sebe stále myslí, že je mladý, ale na tento fakt majú bohužiaľ už vplyv tí dvaja nemci, ktorí mu všetko po byte buď schovávajú alebo rozlievajú.
Tak, či onak, už z prvých odsekov Vám musí byť jasné, že som z čítania, prípadne len videnia tých istých správ stále a stále a stále a stále (pardón, už mám z toho všetkého aj poruchy vnímania a sem tam sa mi stane, že sa zaseknem, sa zaseknem, sa zaseknem) a stále dookola už mierne narušený a nakoniec sa mi všetky informácie podarilo pekne zarovnať a dať ich dokopy až som v nich stratil prehľad a absolútne netuším, čo je vlastne pravda. Už teda nerozlišujem, či a kto ide na olympiádu a či a kto ide alebo nejde kandidovať.
Pisatelia, prispievatelia, žurnalisti, celkovo média by sa mohli nad sebou zamyslieť, či toho už naozaj nieje priveľa a mohli by trošku zvolniť. Ja osobne sa napriek už evidovaným "psychickým" problémom snažím momentálne držať odstup od týchto správ a hádam sa mi časom polepší a ja sa znovu začlením do života, medzi tých pár obyvateľov našej malej krajiny, ktorým ešte z toho všetkého nešibe.
