Páni, "tam hore", podporte hokejbal...už nám predsa výrazne dokázal, že si to zaslúži

Autor: Tomáš Hlatký | 1.7.2014 o 15:10 | (upravené 1.7.2014 o 16:37) Karma článku: 4,96 | Prečítané:  492x

                Hokejbal, pre niektorých ešte stále šport, ktorý stojí na hlinených nohách, ktorý sa hráva na bedničky od vajec s tenisovou loptičkou, pre niekoho šport, kde sa do lopty dokonca kope a prehadzuje sa cez sieť. Tí, „viac“ znalí ho urážlivo nazývajú hokejom chudobných. Pre tých znalejších je to však šport, ktorý sa čoraz viac v našej malej krajine rozrastá, naberá na popularite.

                Tento článok má poukázať na to, že hokejbal si zaslúži obrovskú podporu a pozornosť. Minulý víkend sa konalo u nás v Bratislave podujatie, ktoré sa zapísalo do histórie a nemá v našom športe obdobu. Bratislava hostila Majstrovstvá sveta v hokejbale v kategóriách U16, U18 a U20.

                Na začiatok treba poznamenať, že toto podujatie sa nesmierne vydarilo, po organizačnej stránke bolo všetko svedomito pripravené, organizátori obetovali kus seba, zúčastnené krajiny našli v hlavnom meste Slovenska absolútnu pohodu a mohli sa tak venovať súbojom, z ktorých vzišli noví majstri sveta.

                Prezidentom Slovenskej hokejbalovej únie je Jozef Stümpel, bývalý skvelý hráč svetovej úrovne, momentálne hráč Nitry. Ten si pred šampionátom prial tri kovy, bližšiu lesklosť a farbu nešpecifikoval. Ten, kto hokejbal aspoň trochu pozná vie, že Majstrovstiev sveta sa zúčastňuje v priemere šesť až osem tímov, no absolútnu svetovú špičku tvoria tri - štyri tímy. V každej kategórii, či už tých juniorských alebo aj mužskej sa spomínajú pred každým šampionátom hlavne – Slovenská republika, Česká republika, Kanada a USA.

                Tak tomu bolo aj teraz. Očakávalo sa, že práve tieto tímy si medaily rozdelia, pričom na jedného z nich ostane tzv. Čierny Peter. Pred dvomi rokmi na MS U20 sa zemiaková medaila „ušla“ práve našim reprezentantom. V kategórii U18 naši chlapci teraz v Bratislave obhajovali zlato.

                Naši reprezentanti na minuloročných majstrovstvách sveta v mužskej kategórii získali zlatú medailu. Aktuálne sme teda krajina majstrov sveta, naša hokejbalová extraliga naberá každým rokom na kvalite, jednotlivé mužstvá sa vyrovnávajú, a dokážu zbierať úspechy aj na medzinárodnej úrovni.

                Juniori to nakoniec zvládli! Ten husársky kúsok, o ktorom som na začiatku hovoril a v našom športe nemá obdobu je zisk titulov majstrov sveta vo všetkých troch kategóriách! Stümpelove prosby boli vyslyšané, nakoniec však majú všetky medaily tú najvyššiu hodnotu. Turnaj bol napínavý do posledných sekúnd, U16 zvíťazila vo finále 2:1 nad Kanadou, U18 porazila Česko 2:0, gólom v prvej a poslednej minúte, no a náš výber do 20 rokov si poradil vo finále taktiež s našimi susedmi, a to v pomere 5:3.

                Juniori teda celému svetu dokázali, že kráčajú v šľapajách seniorskej reprezentácie a aktuálne sme teda krajina majstrov sveta vo všetkých štyroch najvyšších kategóriách, čo je pre našu malú krajinu neskutočný úspech!

                Neprajníci si povedia, že  - no a čo, veď je to „iba“ hokejbal. Áno, pravdou je, že momentálne je to „iba“ hokejbal, teda stále amatérsky šport, ktorý sa hráva poväčšine pod holým nebom a za každého počasia. Sám aktívne hokejbal hrávam, som brankárom extraligového družstva z Vrútok, viem teda, čo treba hokejbalu obetovať a koľko času stojí sa tomuto športu venovať v maximálnej miere.

                Hokejbal hráva mnoho súčasných alebo bývalých hokejistov, ale aj chlapcov, ktorých hokejbal oslovil úplne spontánne. Byť hráčom na extraligovej úrovni znamená obetovať zo svojho času porciu niekoľko desiatok hodín za týždeň. Rovnať sa s tými najlepšími znamená tvrdý tréning dva, tri, niekedy štyri krát za týždeň, plus absolvovať jeden, dva zápasy za víkend. Stojí to množstvo času, plus keď si k tomu prirátame cestovanie po celom Slovensku, z víkendov aktívnym hráčom neostáva mnoho času na život bežného človeka.

                Reprezentant Slovenskej republiky v hokejbale musí mať okrem tejto tvrdej driny ešte aj niečo „navyše“. Musí byť talentovaný, musí vedieť zvládať náročné a vypäté zápasy, aby urobil čo najmenej chýb a bol platným hráčom, ktorý sa dokáže za svoju krajinu „pobiť“.

                Z môjho klubu sa do jednotlivých výberov dostalo viacero skvelých hráčov, týmto by som im chcel poblahoželať k obrovskému úspechu, ktorý si za svoju snahu zaslúžili. Tak ako v každom športe, aj v tomto sa našlo aj pár takých, ktorí nakoniec na šampionát necestovali, i keď by si to za svoje výkony taktiež zaslúžili.

                Slovenský šport je biedny. Naša krajina získava nepravidelné úspechy na svetových fórach a neustále sa slovenský fanúšik dostáva do pozície akéhosi čakateľa na úspech. Hokejisti nám čas od času vyčaria úsmev na tvári, futbalisti pravdepodobne „vydýchli naposledy“ pred štyrmi rokmi, hádzanári, basketbalisti, či volejbalisti získavajú úspechov pomenej. Okrem toho vystúpi niekedy zo šedého priemeru nejaká Cibulková, či Sagan a to je asi tak všetko.

                Za naše dva najúspešnejšie odvetvia by som preto považoval vodné športy, a práve hokejbal. Mená ako Martikán, Kaliská, Dukátová, bratia Hochschornerovci, či Škantárovci sú mená, ktoré vedia pravidelne „kosiť“ medailovú žatvu. V hokejbale získavame na medzinárodnej úrovni taktiež pravidelné úspechy, a preto sa pýtam, kedy a či s tým začneme niečo robiť?

                Kedy si uvedomíme, že tu máme konečne šport, v ktorom môže Slovensko dominovať dlhé roky? Prečo sa nesnažíme vytvárať pre mladých podmienky pre to, aby mohli tomuto športu úplne prepadnúť a aby v ňom našli doslova zmysel svojho športového života? Prečo nevenujeme tomuto športu dostatočnú pozornosť, prečo neinvestujeme do neho peniaze, prečo nestaviame kryté haly, v ktorých by sa talent jedinca mohol rozvíjať v priebehu celého roka?

                Tých otázok - prečo sa s tým niečo nerobí je veľa...veľmi veľa. Je mi jasné, že tu môj milovaný hokejbal propagujem trochu zasnene, je mi jasné, že tých peňazí sa na šport celkovo veľa nedáva, a že týmto článkom isto nerozpútam petičnú vojnu na podporu hokejbalu na Slovensku.

                Týmto článkom mi išlo iba o to, aby si opäť pár ľudí navyše, ktorí tieto informácie nemajú, uvedomilo, že aj v ťažkých podmienkach, s ktorými sa tento šport borí, dokážeme byť absolútnou svetovou špičkou. A keby sme sa pokúsili o prerozdelenie „športového budgetu“ tak, aby si už aj ten malinký a „nepodstatný“ hokejbal niekto „TAM HORE“ všimol, mohli by sme sa pokúsiť o jeho prerazenie v očiach širokej verejnosti.

                Tým by sme docielili záujem mládeže o tento šport, dokázali by sme im postaviť kryté štadióny, viedli by sme tréningové jednotky špičkovými a študovanými odborníkmi a dokázali by sme sa tak udržať na vrchole, pretože naše amatérske podmienky sa s niektorými ostatnými krajinami nedajú porovnať.

                Toto je však stále utópia a zbožné prianie nás, hokejbalových nadšencov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?