Do roboty sa chodiť musí, resp. malo by sa. K tomu, aby si na území nášho štátu dokázal prežiť musíš obetovať prevažnú časť svojho každodenného času práci, ktorá sa stala tvojou obživou. Nemám to šťastie, aby som si mohol povedať, že moje povolanie mi bolo predurčené už od malička - povolanie syn. Niesom ani človek, ktorý zdedil pozemky, prípadne dostal nejakú nehnuteľnosť, či auto darom. Práve preto si jednoducho nemôžem dovoliť nepracovať.
Každý uvedomelý človek vie a vidí, akou situáciou sa momentálne brodí obyčajný slovenský človek, vzpriamený. Hospodárska kríza nám nepridala, to že nemáme diaľnice a naša pracovná sila je už drahšia ako napr. tá rumunská, nám takisto nepridalo. Nachádzame sa v celkom bezvýznamnej situácii. Prečo? Zloženie občanov v Slovenskej republike je veľmi zaujímavé, a je nutné poukázať na fakt, že máme veľmi veľa dôchodcov a naopak, veľmi málo bábätiek sa nám rodí. Vzniká tým nepriama úmera a my mladí jednoducho nestíhame robiť na všetkých.
Keď k tomu pridružím fakt, že mnoho mladých nám každým rokom odchádza do zahraničia, je jasne vidieť, že my mladí musí robiť ešte viac, aby sme ekonomiku a celkový chod nášho štátu utiahli. Tu sa dostávam aj k podstate tohto článku, teda to, čo ma najviac zaráža a podľa môjho názoru je to alarmujúce. Prečo je na Slovensku toľko vysokoškolákov bez práce?
Podľa môjho názoru máme momentálne veľmi veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí však svojimi vedomosťami absolútne neohurujú. Prečo sa za tie roky tak zmenil školský systém, že dostať sa k vysokoškoslkému diplomu je teraz také jedoduché? Žiaci vysokých škôl absolútne nedosahujú úroveň svojich rovesníkov v ostatných štátoch. Je však disciplína, kde by rozhodne mali navrch. Pozorujem, že život vysokoškoláka je jedna veľká party, samé chodbovice a opijáše, s dovetkom - veď to nejak dám.
Presne tak to vyzerá potom aj s nami ako štátom uprostred Európy. Druhým mementom je fakt, ktorý som si taktiež všimol a vlastne aj naväzuje na to kvantum vysokoškolákov, ktoré teraz máme. Mladí radšej študujú, využvajú do maxima to čo im zákon povoľuje a nezakazuje, stávajú sa večnými študentmi. K tomu ide ruka v ruke to, že mladým sa jednoducho robiť nechce.
Dovolím si o sebe tvrdiť, že som človek, ktorému by takáto ľahostajnosť jednoducho nedala dýchať a fungovať. Ako som spomenul, pracujem odkedy som vyšiel zo strednej školy, moji rodičia nemali peniaze na to, aby mi dotovali VŠ, a tak som si zo zarobených peňazí musel školu zaplatiť sám. Tak som popri robote aj študoval a snažil sa, povedané rapersky - dostať hore. Trvalo mi pár rokov kým som sa vypracoval, robil som aj v obchode, či vo výrobe. Článok nemá byť o zdvihnutí môjho ega, ale o tom, ako sa už len Slovensko môže mať dobre, keď mladí robiť nechcú a hľadajú milión päť výhovoriek, aby do práce chodiť nemuseli, prípadne sa v robote snažia o to, aby sa im podarilo oklamať systém.
Odkiaľ to k nám prišlo? Prevažná časť strednej vrstvy obyvateľstva bola roky naučená žiť systémom - do roboty, z roboty. Pracovala vo veľkých strojárenských závodoch, fabrikách a nešpekulovala. Ich ratolesti sa v tomto období ale tvária, že im narástli obe ruky ľavé, nemajú radi robotu, vymýšlajú si Pn-ky, menia neustále zamestnania, hlásia sa na úradoch práce, robia na dohody, prípadne dostávajú peniaze z fušiek na ruku. Niektorým stačí absolútne minimum na to, aby si poplatili čo im treba a ostanté si nejak zoženú. Hrajú automaty, tipujú, kradnú, pestujú, dealujú, a podobne.
Ako sa potom môže Slovensko postaviť na nohy? Mladá vrstva obyvateľstva by sa mala snažiť o to, aby zmazala generačné rozdiely a spomínaný nepomer medzi starými a mladými v našom štáte. Namiesto toho mladí špekulujú, vymýšlajú a klamú...Najhoršie na tom je to ,že klamú nielen seba, ale aj spoločnosť, ktorá jej tak verí.
Z terajšej situácie nevidím východisko. Muselo by do seba zapadnúť veľmi veľa ozubených koliesok, aby sa stroj menom Slovensko rozbehol, aby sme opäť vystupovali ako krajina, ktorá si vie na chod svojho štátu zarobiť. Neostáva nám nič iné, len veriť, že mladí ľudia pochopia, že život, ktorým žijú je nesprávny a nevedie k ničomu. Za pár rokov sa dostanú do obdobia, kedy by si mali založiť rodinu a fungovať ako normálni ľudia v 21-om storočí, ktorým záleží na tom najhlavnejšom - aby uživili seba, svoju rodinu a pomohli tak aj svojmu štátu, v ktorom sa narodili...